Tri roky ubehli ako voda a už je to tu. Po úspešnom, síce trošku zdĺhavejšom, ale o to radostnejšom, zložení bakalárskych skúšok, je medzi nami ďalší úspešný ukončiteľ vysokoškolského štúdia – Bc.Tomáško :-).
Musím sa priznať, že trošku závidím. Moje trojročné štúdium nie je odmenené modrou tubičkou s papierikmi nesúcimi akademický titul, ale na druhej strane, aspoň mi to dodáva väčší pocit hrdosti a spokojnosti.
Cesta za titulom nie je vôbec ľahká – kto by si len pomyslel na úspech v momente, kedy ide na jeden z posledných pokusov skúšky, už ani nedúfajúc v posledný zázrak. Ale podarilo sa a tak nabehla celá rodina z Prešova na čele so mňou do Betlémskej kaplnky v Prahe, aby sme sa zúčastnili tohto významného dňa.
Betlémska kaplnka je už tradične miestom konania významných podujatí ČVUT. Atmosféru vznešena a celkovej významnosti dotvárajú nástenné maľby vzťahujúce sa k mistrovi Janovi Husovi, ktorý práve na tomto mieste konal svoje kázania (samozrejme, že odvtedy už kaplnka prešla miernymi prestavbami).
Samotný promočný akt bol vcelku zaujímavý – a miestami samozrejme zábavný. Vždy sa predsa nájde niekto, kto sa v strese a zhone potkne o schody, zabudne prisahať na žezlo alebo v afekte vytrhne dekanovi titul z ruky a pokračuje spokojne, s vytúženými doskami, späť na svoje miesto. Na druhej strane, to křoví, prezentované akademickými pracovníkmi univerzity sa asi len predsa menej zabávalo a tak to dopadlo aj nasledovne: spánkom
Tak či onak, každý z nás si určite užil tých pár minút predávania titulu tomu, kvôli ktorému sme sme prišli.
Tradične, po všetkých záverečných príhovoroch, želaniach a prianiach, za zvukov slávnostného pochodu odišli poslední akademickí pracovníci a čerstvo titulovaní bakalári. Ešte pár fotiek na pamiatku a snáď sa tu znova za dva roky stretneme už pri ocenení Ing. :)
P.S. Fotografie v lepšej kvalite na Flickr
[...] Veľký to deň. Akademický. Promočný. Ako som už kdesi písal, človek už pomaly zabudol, že niekedy štátnicoval a ešte ho čakajú len promócie. Ja už o ôsmej ráno v Betlémskej kapli, na nacvičenie slávnostnej udalosti. Rodina s mojou priateľkou dorazili o niečo neskôr, usadili sa a nám už rozdávali posledné inštrukcie pred ceremóniou. Zrejme trémou sa však často stávalo, že zapamätanie troch jednoduchých úkonov (prisahať na insigniu a podať ruku zástupcovi rektora, prevziať diplom a podať ruku profesorovi, podať ruku dekanovi a ukloniť sa) robí neskutočné ťažkosti. Niektorí diplom proste z ruky vytrhli a pokračovali ďalej, iný nevedel, komu potriasť pravicou skôr, … Veľmi pekne to vystihla moja milá vo svojom článku. [...]